Aby sa to zmenilo a ľudská bytosť mohla preklenúť tú priepasť žiarlivosti, ako prvý krok potrebuje prijať VIERU v LÁSKU. Práve VIERA v LÁSKU, keď ju prijme späť, rozsvieti jej srdce, Svetlom Viery, aby opäť dokázala vidieť svojim vnútorným zrakom.
Ak sa tej LÁSKE otvorí, dokáže prijať svoju ZODPOVEDNOSŤ za to, že tú nekonečnú hlbokú priepasť žiarlivosti a pripútanosti ona sama okolo seba vytvorila.
Keď prijme túto ZODPOVEDNOSŤ, ako dar je požehnaná SÚCITOM.  
Keď energia SÚCITU naplní jej srdce, pomôže jej práve SÚCIT pochopiť tú skutočnosť, že to nebola tá druhá ľudská bytosť, ktorú drží omotanú lanami na druhej stane priepasti, ale bola to ona sama, kto tú priepasť vytvoril.
Práve tým, že to pochopí, tak týmto POCHOPENÍM rozpustí tie laná pripútanosti, čím vráti SLOBODU nielen tej druhej ľudskej bytosti, ale aj sama sebe.  
Až keď rozpustí túto pripútanosť, tak s tým SÚCITOM v srdci to dokáže SAMA SEBE ODPUSTIŤ. Práve LÁSKA toho ODPUSTENIA preklenie tú priepasť žiarlivosti mostom, po ktorom môže potom prejsť na druhú stranu.
Keď sa takýmto spôsobom dokáže ľudská bytosť znovu spojiť s Láskou a v hlbokej Dôvere a Viere s ňou splynie, tak je tou Láskou v svojom živote opäť nesená.
Toto je uzatvorený kruh.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“

VIAC v PDF

Priepasť, ktorú okolo seba ľudská bytosť vytvorí vo svojom strachu, pýche obete, hneve a bezmocnosti je ŽIARLIVOSŤ.
Tým, že tá priepasť žiarlivosti je energeticky veľmi hlboká, tak sa ľudská bytosť bojí kamkoľvek pohnúť. Zároveň tú priepasť nedokáže preklenúť, aby sa mohla priblížiť k bytosti, ktorú od seba touto priepasťou oddelila. A keď k nej tá druhá ľudská bytosť vystiera ruky, aby jej pomohla, tak ona tú pomoc neprijme práve preto, že nemá v sebe Vieru, žeby dokázala, tú  priepasť preklenúť.
Most, ktorý by dokázal tú priepasť žiarlivosti preklenúť je LÁSKA.
Avšak práve preto, že ľudská bytosť stratila Vieru v Lásku, nedokáže ten most postaviť. Zároveň ale v tom svojom hneve,  neprijatí, pýche obete a bezmocnosti vytvorila laná, ktoré vytvorila spletením týchto energií,  do ktorých potom zviazala ľudskú bytosť na druhej strane priepasti, čím ju k sebe pripútala a rovnako ako sebe samej aj tej druhej ľudskej bytosti zobrala slobodu.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Je to starý vzorec správania, ktorý sa v tých rodičoch rozvinul. Tie nástroje, ktorými rodičia v sebe samých ten hnev posilňovali, sú posudzovanie, kritizovanie, odsudzovanie a súdenie. Práve tým, že to robia, potom prehlbujú svoju pýchu obete a práve preto nedokážu prijať to, čo sa stalo, lebo nedokážu prijať svoje dieťa/deti také, aké sú a točia sa v tom istom začarovanom kruhu, v ktorom sa už pohybujú stovky až tisíce rokov.
Najprv je samozrejme potrebné spoznať mechanizmus toho, ako tie hlavy pýchy navzájom spolupracujú a jedna druhú podporujú. Skutočnosť, že si to rodičia dokázali uvedomiť, že tým, čo robia voči svojim deťom, nič nedosiahnu, je prvý krok na ich ceste Poznania. Takže svojím spôsobom akoby bolo v poriadku to, čo sa stalo, pretože oni si to dokázali v živote tu a teraz konečne uvedomiť. A to je ten prvý krok, ktorý je potrebné, aby si tí rodičia uvedomili. Až keď tento prvý krok budú mať zvládnutý, až potom dokážu urobiť ten druhý krok, čiže zastaviť ten proces v tom prítomnom okamihu, aby sa nerozvinul ten starý vzorec správania, čiže aby sa nezačali hnevať, ale aby v tej situácii dokázali konať iným spôsobom. Ten iný spôsob konania je súcitné a Láskyplné prijatie svojho dieťaťa, presne také, aké je.
A v tomto prípade rodičia ten hnev v sebe samých nevytvoria a ani sa nepreklopia do pýchy obete. Bonus, ktorý v tomto prípade rodičia získajú, spočíva v tom, že v tom Láskyplnom prijatí prijímajú so súcitom nielen svoje deti, ale aj samých seba a zostávajú v Láske.
Ak však v sebe ten hnev voči svojim deťom vytvoria, tak v jeho pozadí je skrytý hnev na samých seba, pretože práve oni ako rodičia sú zodpovední za to, ako svoje deti vychovali. Takže za neprijatím svojich detí je skryté neprijatie samých seba.
A toto je uzatvorený kruh.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Avšak veľakrát sa stane, že potom až do konca svojho života ľudská bytosť zostane ovládaná týmito troma pýchami, a tak stratí schopnosť odpúšťať. Ak sa tak stane, potrebuje prejsť veľmi dlhú cestu, aby sa ako ľudská bytosť vrátila k pokore a znovu bola schopná odpúšťať.
Tento proces a cesta, po ktorej ľudská bytosť potrebuje prejsť, je naozaj veľmi dlhá, pretože keď ľudská bytosť v niektorom zo svojich životov zrodí tieto tri pýchy – nedotknuteľnosť, urazenosť a pýchu obete, tak práve tým, že stratí schopnosť odpúšťať druhým ľudským bytostiam, stratí aj schopnosť odpúšťať sama sebe.
Skutočnosť, že stratila schopnosť odpustiť sama sebe, je práve to, čo si tá ľudská bytosť vôbec neuvedomí.
Práve energia pýchy obete, ktorá ľudskú bytosť zaslepuje, jej toto poznanie zoberie. Ľudská bytosť si v dôsledku toho vôbec neuvedomuje práve to, že skutočnosť, že nedokáže v svojom živote odpustiť druhým ľudským bytostiam, je nedeliteľne, neoddeliteľne a nerozdeliteľne previazaná so skutočnosťou, že ona sama nedokáže odpustiť sebe samej.
Pokračovanie celého súboru v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Práve energia tejto URAZENOSTI ľudskú bytosť potom preklopí do pýchy obete, ktorá potom energeticky nedovolí, aby mohla a dokázala túto situáciu v svojom živote prijať a odpustiť, že sa vôbec stala.
Pokiaľ ľudská bytosť nedokáže vzniknutú situáciu PRIJAŤ a ODPUSTIŤ, že sa v jej živote udiala, vôbec sa energeticky nedokáže dostať do bodu, žeby vôbec začala uvažovať o tom, aby to tej druhej ľudskej bytosti ODPUSTILA.
Môžete si to predstaviť tak, že pýcha obete v tomto prípade akoby vytvorila dvojnásobnú bránu alebo dva zámky na jednej bráne, ktoré je potom potrebné otvoriť, aby energia milosti odpustenia mohla tú pýchu urazenosti rozpustiť.
Ľudská bytosť, ktorá sa ocitla v pozícii obete, v dôsledku svojej pýchy obete vôbec nedokáže vidieť, že potrebuje odpustiť nielen tej druhej ľudskej bytosti, ale aj tej samotnej situácii, že sa udiala, že vôbec v jej živote nastala. Pokiaľ neurobí obidve odpustenia, tak sa energia urazenosti, ktorú sama v sebe vytvorila, vôbec nerozpustí a stále zostáva jej súčasťou.
Túto energiu pýchy urazenosti chránia obidve pýchy, ktoré ju zrodili, čiže pýcha obete a rovnako aj pýcha nedotknuteľnosti. A nech sa tá ľudská bytosť potom preklopí do ktorejkoľvek z nich, vždy tú pýchu urazenosti v sebe zrodí. Platí to aj naopak, a to znamená, že pýcha urazenosti potom obidve tieto pýchy – čiže pýchu obete a pýchu nedotknuteľnosti, v ľudskej bytosti podporuje.
A toto je uzatvorený kruh.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Otázka : Ale ak to tie ľudské bytosti, ktoré sa potom inkarnovali spoločne v jednej rodine v tom živote  nedokážu, môže tá energia bolesti medzi nimi rásť aj exponenciálne?
Odpoveď : Toto je dar energie Lásky, ktorá tieto posvätné princípy zrodenia nového života na Matke Zemi prináša pre  všetky ľudské bytosti.
Ak však tie ľudské bytosti v rodine nedokážu tú energiu Lásky medzi sebou zachovať a vytvoria medzi sebou hnev, neprijatie, nepochopenie, nenávisť, neodpustenia a pocity vín, ktoré do konca toho života vo vzájomnom súcite a milosti odpustenia nerozpustia, tak tie energie z toho minulého života znásobia priamo úmerne veľkosti hnevu a nenávisti, ktorú navzájom voči sebe vytvorili.
Takže na tvoju otázku moja odpoveď znie : Áno, tá bolesť, ktorá sa vytvorí, môže narásť aj exponenciálne.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

A toto je ten dôvod prečo tak málo ľudských bytostí dokáže túto pýchu obete vidieť a prečo je pre nich úplne v poriadku, že sa nachádzajú v pozícii obete.
Je to tak preto, že oni nevidia tú pýchu obete, z ktorej vo svojom živote tvoria, pretože si myslia, že sú v POKORE, ale práve toto je tá ILÚZIA, pretože je to FALOŠNÁ POKORA, za ktorú sa skryla pýcha obete.
A toto je uzatvorený kruh.
Je to falošná ilúzia, ktorá bola pýchou vytvorená práve preto, aby vám pýcha skryla práve to, že tvoríte svoje životy z energie pýchy.
Práve  preto vytvorila tento obraz FALOŠNEJ POKORY.
Reťazením tejto manipulácie prostredníctvom mnohých cirkví to nedokážete vidieť ani  prehliadnuť a práve preto väčšina ľudí, ktorí sú v pozícii obete nedokážu prijať, že sú v pýche.
Toto je ale začarovaný kruh, pretože práve to ich neprijatie posilní v nich pozíciu obete, v ktorej sa nachádzajú.
Tomuto sa  hovorí začarovaný kruh na druhú.
Preto tieto kruhy, ktoré sú vytvorené reťazením manipulácií nedokážete ako ľudské bytosti  vidieť a zostávajú pred vami skryté.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Oveľa zložitejšie je to v prípade, ak túto energiu nespravodlivosti vytvoríte v tom veľkom, čiže v tom globálnom meradle na Matke Zemi, pretože vtedy tá energia nespravodlivosti začne postupne prenikať do všetkých oblastí vášho každodenného života a tak postupne strháva do pozície obete jednu ľudskú bytosť za druhou, strháva do pozície obete celé národy a krajiny až prostredníctvom pýchy obete pohltí celé ľudstvo.
Uvedomte si, že v tomto prípade platí, že z prvého vyplýva to druhé a z druhého vyplýva to prvé.
Takže sa točíte v začarovanom kruhu a vôbec nevidíte, že nespravodlivosť podporuje pýchu  obete  a rovnako nevidíte, že pýcha obete podporuje nespravodlivosť.
Minule som vám vysvetlil, že pýcha obete energeticky rodí v ľudskej bytosti krutosť a práve v tej krutosti potom dokáže ľudská bytosť vytvoriť nesmierne veľkú nespravodlivosť.
To zaslepenie, ktoré vám pýcha obete vytvorí v tom veľkom, spôsobí to, že keď energia nespravodlivosti pohltí a prestúpi každú oblasť vášho života a stane sa súčasťou celej ľudskej spoločnosti, tak tá pýcha obete bude tak nesmierne veľká, že sami seba ako civilizáciu zničíte.
Avšak práve v tej svojej zaslepenosti budete z toho, čo sa stalo, viniť tých druhých.
A samozrejme tí druhí budú za to, čo sa stalo, zase viniť vás.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v PDF

Práve tou falošnou ilúziu, ktorú tá pýcha obete vytvorila a ktorú tie ostatné ľudské bytosti prijali,  nedokážu vôbec vidieť, že agresor nie je v tejto situácii tou ľudskou bytosťou, ktorej bolo ublížené, ale práve on je ten,  kto konal z  prejavenej pýchy nadradenosti voči tej ľudskej bytosti, ktorá leží zviazaná na zemi v  energii bezmocnosti a hnevu.
Práve cez ten falošný obraz, ktorý pýcha obete vytvorila a tie ostatné ľudské bytosti prijali za objektívnu realitu, v ktorom vôbec nevidia tú ľudskú bytosť, ktorá bola nespravodlivo a krivo obvinená sa energeticky vytvorí začarovaný kruh na druhú, v ktorom všetky tie ľudské bytosti prijímajú za obeť práve toho agresora, ktorý celú túto nespravodlivosť vytvoril. V tomto začarovanom kruhu na druhú dochádza k reťazeniu manipulácií, ktoré tá pýcha obete vytvorila práve týmto falošným obrazom.
A tým, že ho tie ostatné ľudské bytosti prijali za objektívnu realitu, pomáhajú šíriť túto manipuláciu a preto vôbec nevidia, že ten kto to nespravodlivé obvinenie vytvoril, nie je žiadnou obeťou a „ON“ nie je tým komu bolo ublížené, ale práve „ON“  je tým nesmierne nadradeným človekom, ktorý vytvoril tú prvotnú manipuláciu, čiže ktorý vytvoril tú nespravodlivosť.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“

VIAC v PDF

Otázka : V súčasnom období som sa v mojej práci často stretla s tým, že ľudia, ktorí prišli na terapiu, riešili v svojom živote situácie, kedy boli nespravodlivo obvinení inou  ľudskou bytosťou, či už na pracovisku v nadväznosti na svoju prácu, alebo svojimi priateľmi, alebo priamo v rodine.  V mnohých prípadoch sa nám potom ukázalo, že sa  týmto  ľuďom stalo práve to, že sa im vo vzťahoch s druhými ľudskými bytosťami nevedome vyplavili pocity z minulého života, kedy boli nespravodlivo obvinený inou ľudskou bytosťou z niečoho čo neurobili. alebo z niečoho čo nepovedali.
Zopakovala sa im potom rovnaká situácia aj v živote tu a teraz a znovu sa im stalo to, že ich buď tá istá, alebo aj iná ľudská bytosť nespravodlivo obvinila z niečoho, čo  oni sami neurobili, alebo z niečoho čo nepovedali.
Odpoveď: Tej ľudskej bytosti, ktorá bola nespravodlivo obvinená sa vyplavujú jej nespracované bolesti vo význame pocitu vlastnej obete, nie len v spáchaní tej krivdy, ale najmä toho, že to nespravodlivé obvinenie z toho čo sa stalo, alebo aj nestalo, bolo na ňu hodené inou ľudskou bytosťou, alebo aj viacerými ľudskými bytosťami.
A ten pocit obete a vlastnej  bezmocnosti, je v skutočnosti ten obraz pýchy, ktorú tá bezmocnosť spôsobí.
Toto je mechanizmus, ktorý ľudské bytosti zatiaľ veľmi málo chápu a nerozumejú mu, práve preto, že je skrytý a tak sa potom pýtajú : „ako môže mať obeť pýchu“? 
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“

VIAC v PDF