Mužská energia – 1.časť

Vnímam, že ľudia tam dole, ktorí čakajú, niečo po mne kričia a niečo mi hovoria, ale ku mne sa ten zvuk vôbec nedostane, ako keby som bola v nejakom vákuu, alebo vzduchovej bubline, ktorá ten zvuk slov, ktoré dole ľudia povedia, jednoducho odrazí preč.
Iba keď sa ocitnem  na kratučký okamih v tej rovnovážnej polohe dole, tak počujem jedno – dve slová, ktoré mi hovoria, ale je to len  maličký útržok, takže ten koncept sa ku mne nedostane.
Mne to však vôbec nevadí.
Vyhovuje mi to tak, ako to teraz mám.
Je to pre mňa úplne super. 
Tým, že ich nepočujem čo hovoria a počujem len pár slov, nemusím napĺňať ich očakávania.
Môžem sa na nich stále usmievať a predstierať, že niečo aj robím na mojej húpačke a oni síce po mne niečo kričia a ja viem, že niečo po mne chcú, ale mne veľmi vyhovuje, že to nedokážem počuť a tak im môžem s čistým svedomím povedať, že som nepočul, čo mi povedali.
Takto nemusím urobiť to,  čo oni chcú.
A tak si robím len to, čo chcem ja.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore “PDF”.

VIAC v PDF

Výtvarné dielo je uverejnené so súhlasom autorky Zuzany Minarčíkovej.
Výtvarné dielo podlieha ochrane autorských práv. Akékoľvek jeho kopírovanie či použitie cudzou osobou bez súhlasu autorky sa považuje za ich porušenie.
V prípade Vášho záujmu o obraz kontaktujte autorku na jej stránku na FB: https://m.facebook.com/Malovanky11/?ref=bookmarks
alebo na mail: zuzana.minarcikova85@gmail.com