Otázka : Skutočnosť, že ľudská bytosť, stále nedokáže niekomu odpustiť, je dôsledkom toho, že má v sebe nie len skrytú pýchu obete, ale aj túto pýchu dôležitosti, ktorá však môže byť pre túto ľudskú bytosť rovnako skrytá, ako je skrytá aj pýcha obete ?
Odpoveď : Áno, pretože ak ľudská bytosť túto skrytú pýchu dôležitosti v sebe vytvorí, tak s tým potom zápasí niekoľko životov. Ak sa tej ľudskej bytosti nesplnil a nenaplnil práve ten pocit, že ona je tá prvá a dôležitá a ona je tá vyvolená v živote tu a teraz, tak vedie ten zápas ďalej aj v živote tu a teraz.
V živote tu a teraz to však má nevedomé, pretože sa to zasialo do vedomia jej duše viac krát v mnohých minulých životoch. A keď sa to neudeje, čiže v živote tu a teraz sa neudeje práve tá dôležitosť, alebo tá vyvolenosť, tak potom nastáva u tej ľudskej bytosti tá frustrácia, rezignácia, nespokojnosť, depresia, apatia, letargia, alebo pocit vyhorenia.
Uvedomte si však, že nikto iný to v tej ľudskej bytosti nevytvoril a nikto iný ju v tom nepodporuje, ale len ona sama si to v sebe vytvorila a stále tvorí.
Každá ľudská bytosť si potrebuje uvedomiť, že dôležitosť a vyvolenosť nič nie je, pretože pre rozvoj duše ani dôležitosť ani vyvolenosť nič neznamená a ona sa potrebuje naučiť byť pokornou, lebo to je pre jej dušu potrebné a dôležité.
Práve tá vyhorenosť, nenaplnenosť, depresia, frustrácia, apatia, či nespokojnosť je potom pre tú ľudskú bytosť výzva k tomu, aby to mohla pochopiť a naučila sa byť pokornou.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „DPF“.
