Pre vás – ľudské bytosti,  je ešte dôležité, aby ste si uvedomili, pochopili a prijali, že nielen v tej fyzickej rovine ponižujete svoje deti, keď ich fyzicky udriete alebo buchnátujete, ale to poníženie vytvárate aj v energetickej rovine svojimi SLOVAMI, pretože v tej energetickej rovine tým ponížením vytvoríte rovnako veľkú bolesť,  ako v tej fyzickej rovine, keď to dieťa udriete.
Je to tak preto, že tým vo vzťahu k tomu dieťaťu vyjadrujete svoju nadradenosť na jednej strane a jeho menejcennosť na druhej strane.
Takže je to prejav pýchy nadradenosti, ktorá vám nedovoľuje vidieť absolútnu ROVNOCENNOSŤ vašich detí vo vzťahu k vám samým.
Je to tak preto, že ako rodičia častokrát vnímate len tú fyzickú rovinu, kde vidíte iba to, že tie deti sú menšie ako VY SAMI a sú fyzicky slabšie ako VY SAMI a preto si myslíte, že VY SAMI ste viac ako vaše deti. Avšak  nedokážete vidieť tú energetickú rovinu a nevidíte ju práve preto, že stále hodnotíte, porovnávate, kritizujete, posudzujete a súdite nielen samých seba, ale aj vaše deti.
Práve preto vás – ľudské bytosti, pýcha tak ľahko manipuluje a dokáže vás zviesť z cesty Lásky a preklopí vás do pozície obete.
A toto je uzatvorený kruh.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v „PDF“

Aby sa tie procesy v ľudskej bytosti neudiali až do tejto roviny, tak tie deti svojich rodičov opustia a tým chránia samé sebe, pretože ten rodič je tak hlboko v pozícii obete a sebaľútosti, že z nej v tom živote už nedokáže vystúpiť von. Pretože pýcha obete dokáže do pozície obete veľmi ľahko strhávať aj tie ostatné bytosti, je deťom poskytnutá pomoc vo forme toho, že dokážu svojich rodičov opustiť, aby mohli kráčať svojím životom v súlade s poslaním duše, ktoré si pre ten život vybrali.
Energia sebaľútosti, ktorú vytvára pýcha obete podporuje presvedčenie tých rodičov, že ich deti sú nevďačné, ale nie je to tak.
Je to spolupôsobenie všetkých vesmírnych zákonov a najmä Vesmírneho zákona Lásky, prostredníctvom, ktorého tie deti dostávajú šancu ako rovnocenné bytosti vo vzťahu k svojim rodičom, aby sa mohli vymaniť spod ich vplyvu, pretože tí rodičia vo svojej sebaľútosti a pýche obete túto rovnocennosť svojich detí  vôbec nedokážu vidieť.
A práve preto rodičia nedokážu pochopiť a prijať, že ich deti sú absolútne rovnocenné vo vzťahu k nim a preto majú rovnaké právo na Lásku  a život v Láske ako mali ich rodičia.
A sú to rozhodnutia, skutky, slová, myšlienky a emócie, ktoré tí rodičia vytvorili a ktorými sami v sebe to právo na Lásku a na život v Láske zobrali. A toto je zodpovednosť, rodičov, nie je to zodpovednosť tých detí. Keďže tie deti sú absolútne rovnocenné bytosti vo vzťahu k svojim rodičom, tak im vesmír pomôže a dodá im odvahu, aby tých rodičov opustili, aby odišli a tak im umožní, aby svoje životy mohli žiť v Láske. Keby tie deti zostali žiť spolu so svojimi rodičmi, tak v tomto energetickom nastavení by sa potom aj tie deti preklopili do pozície obete, vytvorili by samé v sebe sebaľútosť a žili by rovnaký život ako ich rodičia. A vedzte, že častokrát sa aj tak stane, pretože aj keď tým deťom vesmír ponúkne možnosť odísť preč, tak tie deti nenájdu v sebe ODVAHU, aby ten krok urobili v dôsledku rôznych pripútaností, ktoré si samé v sebe vytvorili.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v „PDF“

Nemala som v sebe zášť voči otcovi a macoche a nechala som ich v tom dome žiť ďalej, ale ja sama som nemala v sebe potrebu, aby som sa do toho domu vrátila späť.
A napriek tomu, že som nikdy po celý život nechcela od svojho otca a macochy, aby mi čokoľvek zaplatili za to, že bývali v mojom dome, po celý čas do konca svojho života pred všetkými ľuďmi vyhlasovali, že oni mi nikdy neodpustia to, že som z toho domu odišla.
Obidvaja všetkým ľuďom tvrdili, že som bola veľmi nevďačná dcéra, pretože oni mi dali úplne všetko, postarali sa o mňa, vychovali ma a ja som ich bez slova opustila.
Nikdy nepochopili, že ma svojou neláskou, nezáujmom, ponižovaním a pokorovaním z toho domu vlastne vyhnali. Nikdy si nepripustili, že vo vzťahu ku mne konali takým spôsobom, že energia, ktorú oni vytvárali ma z toho domu vyhnala preč.
A nikdy to nepochopili, pretože nikdy nedokázali vidieť pýchu obete, ktorá v nich vytvárala sebaľútosť a oni v tej pozícii obete zotrvali do konca svojho života a samých seba ľutovali. V tej sebaľútosti a pýche obete rástol ich hnev vo vzťahu ku mne, ale  aj nenávisť a nedokázali mi odpustiť práve tú skutočnosť, že som od nich odišla.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v „PDF“

Keď dospelé deti odmietnu svojich rodičov a odídu preč, alebo sa s rodičmi nechcú stretnúť, častokrát sa stane, že rodičia nepochopia, že to oni sami  svojimi rozhodnutiami a skutkami  a svojím vlastným  správaním k  takémuto správaniu svojich detí prispeli a rodičia sa nedokážu zmieriť s tým  ako sa k nim ich deti zachovali. 
Potom častokrát rodičia povedia svojim deťom  aj veľmi silné slová : Nikdy sa s tým nezmierim ako sa ku mne moja dcéra/syn zachoval a prisahám, že mu to  nikdy v živote neodpustím. Prisahám, že nikdy neodpustím to, ako nevďačne sa ku mne moje deti zachovali. 
Potom rodičia naozaj nedokážu svojim deťom odpustiť,  pretože im to  nedovolí ich neprijatie a pýcha obete a nadradenosti, ale  aj bolesť v ich srdci, ktorú vytvorila nevďačnosť.
Až keď rodičia dokážu prijať, že ich deti majú  právo sa k nim zachovať tak, ako sa zachovali a prijmú za to svoju zodpovednosť, tak energia nevďačnosti a pýchy obete, ale aj nadradenosti  ustúpi a dovolí im, aby mohli tie prísahy, ktoré voči svojim deťom povedali zrušiť. Energiu „Nevďačnosti“  v rodičoch  vytvorila pýcha obete ako svoje vlastné dieťa.
Pýcha obete sa potom častokrát tvári , že ona  to všetko pochopila a že teda ona ustúpi zo svojej pozície neodpustenia. Avšak aj keď rodičia  prijmú svoju zodpovednosť za to ako svoje deti vychovávali a následne pochopia a dokážu prijať prečo sa a k nim ich deti tak zachovali, tak pýcha obete aj tak chráni to svoje dieťa – čiže pýchu nevďačnosti a chráni ju tým spôsobom, že ju skryje do srdca rodičov ako bolesť matky, alebo  ako bolesť otca a stále nedovolí rodičom, aby svojim deťom odpustili.
Až keď rodičia bez podmienok dokážu prijať, že ich dcéra/syn mal právo sa k nim zachovať tak, ako sa zachoval, tak sa energia nevďačnosti rozpustí a oni dokážu prijať svoju zodpovednosť v tých širších súvislostiach a potom sa rozpustí a stratí aj  bolesť matky, aj bolesť otca  a  vtedy už rodičia dokážu svojim deťom odpustiť.
Prosím, o hlbšie vysvetlenie tohto vzorca správania.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v „PDF“