Veľa krát je pocit hanby u človeka zároveň spojený s veľkým strachom, že by sa ostatní ľudia dozvedeli, že ich oklamal. A práve toto je ten gordický uzol, ktorý v človeku pýcha hanby v spolupráci so strachom vytvorí. Pocit viny v človeku potom spoločne vytvorí pýcha hanby a pýcha obete, pretože predtým nepovedal tým druhým ľuďom pravdu a vedome ich oklamal.
Zároveň má človek v sebe veľký chaos, lebo ho ovláda aj niektorá z hláv prejavenej formy pýchy, ktorá ho potom preklápa do pozície a pýchy obete, práve preto, že v konečnom dôsledku tých druhých ľudí klamal.
Práve Pýcha hanby potom vytvorí v človeku pocit , že on je za to všetko čo sa stane potom, ako tých ľudí oklamal, zodpovedný a tak priamoúmerne veľkosti pýchy hanby a obete v ňom narastá pocit viny. Keď človek dovolí v svojom živote strachu a pýche, aby začali riadiť jeho život, tak toho človeka potom pýcha úplne zničí.
Vysvetlil si mi, že v tomto prípade v človeku funguje nevedomý vzorec správania:
Klameme samých seba a aj iných ľudí preto, lebo sa hanbíme, že by pravda o tom, že je všetko úplne inak, vyšla najavo. Avšak nedokážeme vidieť, že práve tým, že sa hanbíme, tak klameme najmä samých seba o tom aký vlastne sme, lebo sme zároveň aj v pozícii a pýche obete a nedokážeme vidieť práve to, aký sme a ako veľmi sa mýlime. V tejto chvíli tu pôsobí okrem pýchy hanby aj pýcha dokonalosti, ktorá v človeku vytvára presvedčenie, že on sa nikdy nemýli, čím následne ospravedlňuje svoje klamstvo.
A toto je uzatvorený kruh, v ktorom sa ten človek potom stále pohybuje.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“:
