Chcela by som sa spýtať na nevedomý vzorec správania, kedy strach prekrýva ľudskej bytosti to, čo sa v skutočnosti deje a ľudská bytosť to potom z pozície obete nevidí a tak prijme falošnú ilúziu pravdy, ktorú pre ňu strach vytvoril o tom čo sa v tej situácii alebo v jej živote deje.
Zároveň ju strach presvedčí o tom, aká je ona dobrá vo vzťahu k tej druhej ľudskej bytosti, pričom vôbec nedokáže vidieť, že samú seba v tej falošnej ilúzii klame a v skutočnosti má v sebe obrovský strach, pretože sa tej druhej ľudskej bytosti v podstate veľmi bojí.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.
