Nemala som v sebe zášť voči otcovi a macoche a nechala som ich v tom dome žiť ďalej, ale ja sama som nemala v sebe potrebu, aby som sa do toho domu vrátila späť.
A napriek tomu, že som nikdy po celý život nechcela od svojho otca a macochy, aby mi čokoľvek zaplatili za to, že bývali v mojom dome, po celý čas do konca svojho života pred všetkými ľuďmi vyhlasovali, že oni mi nikdy neodpustia to, že som z toho domu odišla.
Obidvaja všetkým ľuďom tvrdili, že som bola veľmi nevďačná dcéra, pretože oni mi dali úplne všetko, postarali sa o mňa, vychovali ma a ja som ich bez slova opustila.
Nikdy nepochopili, že ma svojou neláskou, nezáujmom, ponižovaním a pokorovaním z toho domu vlastne vyhnali. Nikdy si nepripustili, že vo vzťahu ku mne konali takým spôsobom, že energia, ktorú oni vytvárali ma z toho domu vyhnala preč.
A nikdy to nepochopili, pretože nikdy nedokázali vidieť pýchu obete, ktorá v nich vytvárala sebaľútosť a oni v tej pozícii obete zotrvali do konca svojho života a samých seba ľutovali. V tej sebaľútosti a pýche obete rástol ich hnev vo vzťahu ku mne, ale aj nenávisť a nedokázali mi odpustiť práve tú skutočnosť, že som od nich odišla.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.
